Dejiny krajiny

Nový Zéland je geologicky „mladou“ krajinou, no už má za sebou pohnutú históriu: Pred viac ako 600 miliónmi rokov ležalo územie, z ktorého sa neskôr vytvoril Nový Zéland, na okraji obrovskej zemskej masy nazývanej „Gondwana“, zárodku neskoršej Austrálie, Antarktídy, Indie, Afriky a Južnej Ameriky. Tento superkontinent sa začal rozpadať približne pred 155 miliónmi rokov, pričom Nový Zéland sa od Austrálie oddelil pred cca 80-85 miliónmi rokov. Pritom vzniklo nové, dnešné Tasmanové more, ktoré je známe svojou búrlivosťou.

Najstaršie  novozélandské horniny sa nachádzajú na západnom pobreží Južného ostrova, ktoré vznikli ešte v staroveku. Na východe a severe prevládajú morské usadeniny z neskorších epoch, z ktorých vznikli vzácne ložiská cenných nerastov, ako zlato a nefrit (greenstone). Podobne ako v alpskej oblasti na severnej pologuli, boli aj novozélandské pohoria, hlavne na Južnom ostrove, omnoho silnejšie zaľadnené. Dnešným dôkazom sú ľadovcové kotly a strmé vrcholy Južných Álp, ľadovcové údolia vytvorené do podoby U, ľadovcové jazerá a v neposlednom rade nádherná krajina plná fjordov.[1]